Litva
Demografické charakteristiky obyvateľstva Litvy zahŕňajú hustotu obyvateľstva, etnickú príslušnosť, úroveň vzdelania, zdravie, ekonomické postavenie a náboženskú príslušnosť. Počet obyvateľov Litvy sa zvýšil po skončení druhej svetovej vojny a dosiahol svoj vrchol v roku 1991 s 3,7 miliónmi, ale začal klesať po rozpade Sovietskeho zväzu neskôr v tom istom roku, čo malo negatívny vplyv na krajinu.
Keďže po rozpade Sovietskeho zväzu nasledovali sociálne problémy, pôrodnosť klesla a počet obyvateľov prudko klesol v dôsledku relatívne vysokej úmrtnosti, masovej emigrácie a veľkého nárastu miery samovrážd, čo z Litvy urobilo jednu z krajín s najvyššou mierou samovrážd na svete.
To spôsobilo, že jej populácia klesla pod 3 milióny v roku 2012, stratila viac ako štvrtinu svojej populácie za 30 rokov. V súčasnosti je miera pôrodnosti v Litve jedna z najnižších na svete. Napriek tomu, že miera samovrážd by zostala najvyššia v Európskej únii, časom klesla.
Populačné trendy a emigrácia
Od roku 2019 sa do Litvy vracia viac litovských občanov než od nej odchádzajú, a to najmä z dôvodu rýchlo sa zlepšujúcej kvality života a hospodárskych podmienok v ich vlasti. Medzi vracajúcimi sa litovskými emigrantmi narastá tendencia uprednostňovať vidiecke regióny pred mestskými.
Historické demografické údaje
Najstarší dôkaz o obyvateľoch dnešnej Litvy sa datuje do 10 000 rokov pred naším letopočtom. Medzi rokmi 3000 a 2000 pred naším letopočtom sa obyvatelia kultúry Corded Ware rozprestierali na rozsiahlom území východnej Európy, medzi Baltským morom a riekou Visla na západe a líniou Moskva – Kursk na východe.
Zlúčením s pôvodným obyvateľstvom vznikla indoeurópska etnická skupina, ktorej potomkami sú dnešné litovské a lotyšské národy a bývalí starí Pručania. Názov Litvy - Litovci - sa prvýkrát spomína v roku 1009.
- Primárny litovský štát, Litovské vojvodstvo, sa objavil na území Lietuvy, etnickej vlasti Litovcov.
- Pri narodení Litovského veľkovojvodstva (GDL) tvorili etnickí Litovčania asi 70% obyvateľstva.
- S nadobudnutím nových rusínskych území sa tento podiel znížil na 50% a neskôr na 30%.
V čase najväčšej expanzie smerom k územiam Kyjevská Rus koncom 13. a počas 14. storočia bolo územie GDL asi 800 000 km2 (310 000 sq mi), z ktorých 10% bolo etnicky litovské.
Odhaduje sa, že etnická litovská populácia bola 420 000 z 1,4 milióna v 1375 (územie bolo asi 700 000 km2 (270 000 štvorcových kilometrov)) a 550 000 z 3,8 milióna v 1490 (územie: 850 000 km2). Okrem Rusínov a Litovčanov boli ďalšími významnými etnickými skupinami v celej GDL Židia a Tatári.
V roku 1493 sa počet obyvateľov Poľska a GDL odhadoval na 7,5 milióna, z toho 3,25 milióna Poliakov, 3,75 milióna Rusínov a 0,5 milióna Litovčanov.
S Lublinským zväzom stratilo Litovské veľkovojvodstvo veľkú časť územia kvôli poľskej korune (pozri demografiu poľsko-litovského spoločenstva). Etnický podiel Litvy bol približne 1/4 v GDL po tom, ako sa konala únia Lublin až do rozdelenia.
V polovici a na konci 17. storočia došlo k veľkej devastácii a stratám obyvateľstva v celom GDL, vrátane etnického litovského obyvateľstva vo Vilniuse. Okrem spustošenia sa rusínske obyvateľstvo proporcionálne znížilo po územných stratách voči Ruskej ríši.
V roku 1770 žilo v GDL asi 4,84 milióna obyvateľov, z ktorých najväčšiu etnickú skupinu tvorili Rusíni, asi 1,39 milióna Litovcov.
Tento článok vznikol s pomocou AI na základe viacerých spravodajských správ a naša redakcia ho kontroluje podľa redakčných zásad. Redakčné štandardy · Tipy a kontakt
Komentáre 0