Doprava v Litve
Doprava v Litve sa opiera najmä o cestné a železničné siete. Krajina má celkom 21 238 kilometrov ciest, z ktorých 14 879 kilometrov je spevnených a 6 359 kilometrov je nespevnených.
Krajina má dve kategórie diaľnic s riadeným prístupom: rýchlostné cesty (litovské: gritkeliai) s maximálnou rýchlosťou 120 km/h a diaľnice (litovské: automagistralės) s maximálnou rýchlosťou 130 km/h.
A na cestách
Cesty A (litovská: magistraliniai keliai) spolu 1 748,84 km (1 086,68 mi). Najdôležitejším východným až západným koridorom v Litve je A1 Vilnius – Kaunas – Klaipėda, ktorý meria 311,40 km (193,49 m) a spája tri najväčšie litovské mestá: Vilnius, Kaunas a Klaipėda.
A2 Vilnius – Panevėžys meria 135,92 km (84,46 mi) a úsek medzi Vilniusom a Šilagalisom má diaľničný štatút. A3 Vilnius - Medininkai hraničná kontrola meria 33,99 km (21,12 mi) a pokračuje do Bieloruska, spája Vilnius s bieloruským hlavným mestom Minsk.
A4 Vilnius – Raigardas hraničný priechod meria 134,46 km (83,55 mi), zatiaľ čo A5 Kaunas – hraničný priechod s Poľskom meria 97,06 km (60,31 mi). Úsek od Kaunasu po Marijampolė má status diaľnice.
A6 Kaunas – Daugavpils meria 185,40 km (115,20 mi) a A7 Marijampolė – Kybartai Border Checkpoint meria 42,21 km (26,23 mi.). Táto trasa je dôležitou tranzitnou trasou do Kaliningradskej oblasti.
Iné cesty a historické súvislosti
Medzi ďalšie cesty A patrí A8 Sitkūnai – Panevėžys (87,86 km), A9 Panevėžys – Šiauliai (78,94 km) a A11 Šiauliai – Palanga (146,85 km). Hranica A12 s Lotyšskom – Panemunė Border Checkpoint meria 186,09 km (115,63 mi) a A13 Klaipėda – Liepaja meria 45,15 km (28,05 mi.).
A14 Vilnius – Utena meria 95,60 km (59,40 min.) a A15 Vilnius – Lida meria 49,28 km (30,62 km). A16 Vilnius – Marijampolė meria 137,51 km (85,44 mi) a A17 Panevėžys bypass meria 22,28 km (13,84 mi).
A18 Šiauliai bypass meria 17,08 km (10,61 mi), A19 Vilnius Južný bypass meria 7,9 km (4,9 mi) a A20 Ukmergė Severný bypass meria 7,7 km (4,8 mi).
Pred prvou svetovou vojnou existovalo len málo izolovaných trás vhodných na tranzitnú dopravu, ako napríklad dnešná diaľnica A12 spájajúca Rigu s Kaliningradom alebo dnešná diaľnica A6, ktorá bola súčasťou diaľnice Varšava – Petrohrad, ktorá prechádzala cez Kaunas. Po tom, čo sa Litva stala nezávislou krajinou v roku 1918, bol zvýšený dopyt po nových diaľniciach pre vnútorné potreby.
- A1 Vilnius – Kaunas – Klaipėda je najdôležitejším východným a západným koridorom.
- Diaľnice majú maximálnu rýchlosť 130 km/h, zatiaľ čo rýchlostné cesty majú maximálnu rýchlosť 120 km/h.
- Hraničný priechod A3 Vilnius spája Vilnius s bieloruským hlavným mestom Minsk.
Tento článok vznikol s pomocou AI na základe viacerých spravodajských správ a naša redakcia ho kontroluje podľa redakčných zásad. Redakčné štandardy · Tipy a kontakt
Komentáre 0