Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje: Antimikrobiálna rezistencia ohrozuje modernú medicínu a globálne zdravotné ciele
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 16. novembra 2026 varovala, že pokrok v prevencii, diagnostike a správnom používaní antibiotík je príliš pomalý na to, aby sa splnili globálne ciele. Antimikrobiálna rezistencia ohrozuje budúcnosť modernej medicíny. Jean-Pierre Nyemazi, dočasný riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie pre antimikrobiálnu rezistenciu, uviedol, že antimikrobiálna rezistencia je rozšírená a ohrozuje budúcnosť modernej medicíny. Jean-Pierre Nyemazi poznamenal, že na rozdiel od COVID-19, antimikrobiálna rezistencia zabíja ľudí už roky bez dostatočného verejného poplachu.
Rastúca úmrtnosť a medzery v testoch
Údaje z roku 2021 ukazujú, že antimikrobiálna rezistencia bola priamo zodpovedná za viac ako 1 milión úmrtí. Tento jav bol spojený s približne 4,7 miliónmi úmrtí počas tohto roka. Zatiaľ čo mnohé krajiny vyvinuli stratégie na boj proti tomuto problému, významné medzery v laboratórnych kapacitách zostávajú hlavným problémom. V súčasnosti má iba 36 % krajín národné referenčné laboratóriá, ktoré sú schopné testovať rezistenciu voči všetkým baktériám a hubám monitorovaným Svetovou zdravotníckou organizáciou. Sylvia Bertagnolo, vedúca dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou v Svetovej zdravotníckej organizácii, zdôraznila tieto obmedzenia týkajúce sa testovacích schopností.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovila cieľ, aby do roku 2030 malo takéto národné referenčné laboratóriá 80 % krajín. Súčasný pokrok však naznačuje, že splnenie tohto kritéria si bude vyžadovať výrazné zrýchlenie. Pravasha Prakash, technický riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie pre antimikrobiálnu rezistenciu, uviedol, že krajiny dosahujú pokrok vo všetkých oblastiach, ale rýchlosť sa musí zvýšiť, aby dosiahli ciele do roku 2030.
Vykonávanie národného akčného plánu
Vyšetrovanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v 183 krajinách odhalilo výrazný nárast v prijímaní národných akčných plánov proti antimikrobiálnej rezistencii. V roku 2017 malo takéto plány približne 40 % krajín, zatiaľ čo v roku 2026 takmer 90 % krajín uviedlo, že majú národné akčné plány. Napriek tomuto nárastu plánovania je skutočná realizácia týchto stratégií stále nízka. Iba 42 krajín, ktoré predstavujú menej ako 20% skúmaných krajín, uviedlo, že majú akčné plány, ktoré sú financované, implementované a monitorované.
Antimikrobiálna rezistencia sa vyskytuje, keď sa baktérie vyvíjajú tak, aby odolávali liekom, ktoré ich zabíjajú. Tento proces je urýchlený používaním antibiotík v ľudskom zdraví, chove zvierat a výrobe potravín. Ak budú súčasné trendy pokračovať, v priebehu nasledujúcich 25 rokov by mohla antimikrobiálna rezistencia spôsobiť 39 miliónov úmrtí na celom svete. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyzvala krajiny, aby posilnili úsilie o antimikrobiálnu rezistenciu počas týždňa informovanosti, ktorý je naplánovaný na 18. až 24. novembra.
Tento článok vznikol s pomocou AI na základe viacerých spravodajských správ a naša redakcia ho kontroluje podľa redakčných zásad. Redakčné štandardy · Tipy a kontakt
Komentáre 0